V širokej verejnosti sa zakorenila predstava, že drevostavba je len provizórna konštrukcia s nízkou trvanlivosťou. Pre mnohých sú to len drevené búdy bez budúcnosti, pretože drevo považujú za materiál s nízkou odolnosťou proti ohňu, chladu a hluku. Opak je však pravdou. Stačí sa pozrieť okolo seba - veľké športové haly, plavárne, tam všade nájdete drevené konštriukcie, ktoré nenašli žiadneho vhodného konkurenta.

Životnosť týchto stabieb dosahuje 2-3 generácie (100 a viac rokov), čiže plnohodnotne spĺňajú potreby človeka. Príkladom sú zachované drevené zrubové stavby, kostolíky, mosty, lávky a rôzne historické krovy. 

Rozdiel medzi nízkoenergetickým a pasívnym domom

Rozdiel vychádza z celkovej spotreby energie, uvádzanej v kW za rok. 

Energeticky pasívny dom je dom, ktorý je energeticky úspornejší ako nízkoenergetický dom. V zime aj v lete poskytuje vysokú kvalitu vnútorného prostredia a súčasne umožňuje výrazne znížiť spotrebu energie na vykurovanie a prevádzku vôbec. Nepotrebuje konvenčné vykurovanie či klimatizáciu a svojou úspornosťou šetrí aj prírodné zdroje.

Prečo drevodom

Prednosti a nedostatky drevených stavieb môžeme hodnotiť nielen na základe súčasných stavebných a technických znalostí, ale aj vzhľadom na potreby a požiadavky na bývanie, ekonomické aspekty, ochranu životného prostredia a energetickú náročnosť stavby. 

Práve drevené domy sendvičovej konštrukcie sa z hľadiska celkovej energetickej náročnosti (výstavba, prevádzka, likvidácia) ukazujú ako energeticky efektívne riešenie. Štandardnú stenu dreveného domu tvorí drevený nosný rám s vloženou tepelnou izoláciou, ktorý je zvonku opláštený ďalšiu výhodu, ktorou je možnosť zabezpečiť požadovanú alebo nadštandardnú tepelnú ochranu bez podstatného zvyšovania hrúbok konštrukcie obvodových stien, čím sa zastaví ďalšie zvyšovanie investičných nákladov.

Preto drevostavby dosahujú vynikajúce tepelno-technické vlastnosti (nízka tepelná vodivosť, priaznivá emisivita povrchu dreva), vďaka ktorým majú nízku spotrebu tepla na vykurovanie a teplota vo vnútorných priestoroch sa dá lepšie regulovať.

Pocitová teplota

Veľkou výhodou drevostavieb je ich lepšia povrchová teplota stien, a to vďaka základnému materiálu - drevu - majú malú akumulačnú schopnosť. Pokiaľ je v obvodovom plášti použitá správna, účinná tepelná izolácia, tak sa vďaka tomuto odizolovaniu rýchlo vnútorné opláštenbie stien prispôsobí teplote vzduchu.

V murovanom dome v zime aj po vykúrení vnútorného vzduchu zo stien stále sála chlad. Práve toto sa u dobre zrealizovaného drevodomu nestáva. 

Pokiaľ teda budeme porovnávať pohodu bývania z hľadiska pocitovej teploty v interiéry, budú na tom interiéry s teplým vzduchom, ale chladnými stenami vždy horšie. Napríklad interiér murovanej stavby s teplotou vzduchu okolo 20°C  a s chladnými stenami bude vždy navodzovať pocit, že je treba viac kúriť. Kdežto v interiéry drevostavby, kde bude rovnaká teplota vzduchu okolo spomínaných 20°C a rovnako teplými stenami sa budete cítiť ďaleko lepšie a nebudete mať pocit, že je potrebné viac kúriť.

Taktiež majú dobré akustické vlastnosti - útlm hluku, jeho pohltivosť povrchmi. V neposlednom rade treba spomenúť technologické vlastnosti. Domy z dreva sú zdravotne vyhovujúce, takže zaručujú zdravé a neškodné bývanie. 

Rýchla návratnosť investícií

Najvýraznejšie rozdiely oproti klasickým murovaným domom a zároveň najväčšie výhody pri realizácií drevených konštrukčných systémov ponúka konštrukčný spôsob a rýchlosť výstavby drevodomov, vďaka čomu sú nároky na vybavenie staveniska a zaťaženie okolia pri výstavbe minimálne. Zákazník môže drevený dom po ukončení stavby okamžite užívať, jeho investície sa takýmto spôsobom ihneď zhodnocujú. Je to vďaka suchému procesu výstavby. Výstavba je veľmi rýchla. Samozrejme, rýchlosť výstavby závisí aj od zvoleného typu konštrukčného systému.

Väčšina drevených nízkoenergetických stavieb má predvyrobené prvky konštrukcie. Ide najmä o steny aj s oknami a podlahy. Tieto prvky sa po transporte na požadované miesto zmontujú. Tento spôsob výstavby má výhodu v rýchlosti a nezávislosti vzhľadom na počasie. Výroba montovaných domov prebieha vo výrobných halách, murované a monolitické stavby je nutné stavať na mieste. 

Pri výstavbe domov treba brať do úvahy aj energetickú náročnosť na výstavbu. Veľmi významný je nízky pomer hmotnostidreva (nosného prvku) k jeho únosnosti. To znamená, že drevo má priaznivé mechanické vlastnosti. Napríklad, zhotovenie dreveného nosníka v porovnaní so železobetónovým s tou istou únosnosťou spôsobuje 20- a viacnásobný rozdiel v potrebe energie na ich výrobu. Taktiež energetický rozdiel pri preprave a montáži ľahkej konštrukcie (napr. drevo, drevené panely a nosníky) a ťažkého materiálu (kameň, tehly,betón, železobetón a iné) je značný. Energie priamo súvisia s cenami a ich nárastom. Zvýšenie cien energie sa tak prejavuje vo výrobnej sfére stavebných materiálov a výrobkov, ich doprave a montáži na stavbe. Keďže drevo a výrobky z dreva sú biologicky rozložiteľné a patria do prirodzeného prírodného reťazca, dokážeme z nich aj po skončení životného cyklu získať energiu. To o iných materiáloch (napr. železobetóne, oceli) povedať nemôžeme.

Nedostatky drevostavieb

Pre navrhovanie drevených stavieb je dostatok poznatkov, čo znamená, že určité nedostatky dreva sa dajú eliminovať správnym konštrukčným návrhom, použitím vhodného druhu dreva a materiálov, ako aj použitím kvalitných ochranných prostriedkov. 

Poruchy výrobkov z dreva vplyvom tvarových zmien a chýb môžeme eliminovať napríklad vhodným druhom konštrukcie, správnou technológiou výroby, ochranou v suchom stave. 

Nevýhodou drevostavieb je nižšia protipožiarna odolnosť v porovnaní so silikátovými materiálmi, ako je tehla a betón. Požiarna odolnosť sa dá zlepšiť obkladmi z nehorľavých materiálov alebo retardérmi horenia.

Drevostavby sa osvedčili v náročných prírodných podmienkach napríklad v seizmických oblastiach alebo pri záplavách, pretože dokážu bezpečnejšie odolať náporu vody.

Poskytujeme odborné poradenstvo:

Ing. Robert Hazucha

Ing. Martin Túry

Daniel Tomko M.Arch

Veronika Morová

• Späť